Politický ateista

Autor: Matej Neradný | 14.1.2014 o 23:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

Dlho som premýšľal o tom, aký postoj zaujať k slovenskej politike. Všetci vieme, že je takmer nemožné si nevšimnúť si čo sa okolo nás deje. Našťastie som mal v detstve dosť šťastia na to aby som precestoval viacero kútov sveta a dnes mohol zhodnotiť, že Slovensko na tom nie je až tak zle. V konečnom dôsledku, to kde Slovensko je je naša práca. To že nám dnes nie je lepšie berme ako trest za našu ľahostajnosť.

Na Slovensku máme niekoľko výhod. Jedna z nich je rozloha. Sme relatívne malá krajina. Prejsť z jednej strany Slovenska na druhú, hoci do Košíc je to celá večnosť, je len chvíľou v porovnaní s takou Brazíliou alebo ak chcete Ruskom. Myslím si že v takých veľkých krajinách ako je Rusko, či menších ako je Francúzsko, je návšteva rodinného príslušníka žijúceho na opačnej strane republiky takmer nereálna. Ak to berieme ako návštevu na otočku. Chvíľkovú záležitosť. Na Slovensku je reálna ale nepohodlná.

Slovensko tiež môžeme rozdeliť do 3. pásiem. Resp. Štyroch. Začnime Bratislavou. Bratislava je pásmo jedna. Rovnako ako sú radené vozne vo vlaku. 1.trieda za rušnom a zvyšok sa ťahá za ňou. Keď dochádza šťava, postupne odpájame vagóny. No prvé budú ťahané až do konca. 2. Trieda teda západné Slovensko dostáva dostatok financií na rozvoj. Je pravda že ju navštívi možno viac turistov z dôvodu letiska v našom hlavnom meste. Na tom nie je nič zlé. Nie je to tak len u nás, vidieť to aj v ktorejkoľvek inej krajine a nemusíme pre to plakať. Stredné Slovensko, sme o ďalších pár vagónov bližšie ku koncu nášho expresu. Výstavná sieň bojov tých, ktorí sa chcú dostať bližšie k začiatku vlaku no v prípade prehry, padajú nižšie až im hrozí že dopadnú na úplne dno do 4. Triedy. Východné Slovensko. Nádherný kus Slovenska, ktorý by v podobe amerického dokumentárneho filmu mal podtitul : „Nespoznaná divočina východných zemí“, je najďalej od centrály. Najďalej od štátnej kasy a tak sa mi zdá, že tam platí pravidlo: " zíde z očí - zíde z mysle". Vďaka bohu to tie Košice zvládli a boli európskym hlavným mestom kultúry. Nezabúdajme však že Slovensko nie sú len 3 mestá. Nie sú to len ľudia čo v nich bývajú. Je to nespočetné množstvo menších miest, dediniek, prostých a často aj sprostých ľudí čakajúcich na okamžité riešenia ich problémov.

Politika je podobná. Máme pravú a ľavú stranu. Pravá strana je ako Bratislava. Je to zlepenec východniarov, Stredoslovákov a západniarov. Každý má svoju pesničku, svoje nárečie, svoje spôsoby. Sú verní svojím tradíciám, čo im kvitujem, no niekedy treba pripustiť uzdu a nechať sa viesť. Lavica, ktorú ošľahol niekoľko krát studený front, spôsobil mráz na chrbte a v horúčkach mokré čelo, drží pokope. Môj osobný názor je, že Slováci z východu sú viacej rodinne založení ako ľudia v ostatných kútoch Slovenska, taká je aj lavica. Možno sa mýlim ale je to taká moja idylická predstava. Nekazte mi ju.

Takže politika. Máme pravú a ľavú stranu a potom sú tu strany žijúce na lazoch. S relatívne malou mocou alebo zastúpením. Skupiny kočovníkov putujúcich z východu na západ, hľadajúcich kde je lepšie, teplejšie a kde sa dá lepšie nasýtiť. Keď sa dlhšie nevedia rozhodnúť. Idú do jedálenského vozňa uprostred Slovenského expresu a prisadnú si k tým čo sa tam hádajú o tom, kto pôjde na východ a kto na západ. Mlčky prizerajú. Zapisujú si zvraty v komunikácii. Mlčia a učia sa. Nikto nevie ich mená. Sú neviditeľní a dlho prehliadaní. Keď príde na lámanie chleba. Každých 4 či 5 rokov. Kočovníci sa zoberú, poriadne sa opijú a spíšu zoznam vyvolených a vydajú sa na západ. V prestrojení za vlkov či baránkov. Skôr či neskôr sa ale vždy prezradia.

Moc lobizmu je silnejšia ako gravitácia. Nie jeden múdry človek si povedal, že bez  lojality nič nezmôže. Tí slabší tomu podľahnú a stanú sa na droge závislí. Tí silnejší v tom len plávajú a zabávajú sa. Neexistuje žiadna tretia možnosť. Stredná cesta, ktorá by garantovala progres k lepšiemu a pri tom by nedošlo k okrádaniu, klamaniu a zavádzaniu. Prečo?

V prvom rade si to musí vyjasniť pravica. Kam sa vydá. Či nie je na čase odísť. Alebo si dať chvíľu pauzu. Vyvetrať si hlavu na Bahamách a v prípade núdze zasiahnuť s preliečenou a oddýchnutou skupinou mudrlantov. Možno to nie je cesta. Avšak pri pohľade na kočujúcich antisemitov, o ktorých doteraz nebolo veľmi počuť, by som tie Bahamy zvážil. Okrem toho, na Bahamách by možno oči Slováka privykli aj k iným tónom pleti, nie len k bielej a červenej v prípade prudkého opaľovania na slnku. Možno by zistili, že inde to funguje aj s nimi a všetci sa majú fajn. Viem, u nás je to trošku komplikovanejšie. My nemáme more a ten kto ho sľuboval išiel už dávnejšie za tým morom radšej inde.

Čo sa týka lavice. Tá je fajn. Je silná. Na prvý omak solídna a pevná. Plná istôt. Plná sľubov a tak sa zdá aj s riadnym mešcom plným milodarov, trúsiacich za sebou od východu po západ. Škoda, že tie milodary nie sú skutočné dary. Ak vám dá pán P 10.000€ na štadión a vám vyčarí úsmev na tvári, nie je na tom nič zlé. V podstate sú to ale peniaze, ktoré ste mu sami dali a on rozhodol za vás či mu kúpite nové auto alebo on vám dá lepší štadión. Je to ako s lístkom do kina. Zaplatíte si za film, ktorý ste ešte nevideli. Raz to vyjde a z kina vyjdete nadšení. Inokedy znechutení a s trpkým pocitom zrady na jazyku. Fakt v tom nie je žiaden rozdiel.

No my by sme však mali chcieť od našich politikov rozdiel. Mali by sme vidieť častejšie finančné milodary na štadióny. Na námestia. Na cesty. Ale keď nie sú peniaze. Nemali by sme vidieť ich 13. platy. Limuzíny a perfektné hodinky a ručne šité obleky. Vtedy si majú dať všetci pauzu a ísť na pole. Niekto na zemiaky a niekto po euro fondy. A v tom nerobiť žiaden rozdiel.

Ľudia sa možno líšia názormi. Možno bývajú na východe alebo na západe. Ideme však tým istým vlakom. Každý máme rovnakú krv. Každý z nás môže byť rušňovodič či štikačom lístkov. Nebuďme ľahostajní. Robme veci tak aby sme boli na seba pyšní. Utierajme slzy šťastia a kvapky potu, nie uplakanú tvár. Aj keď sa niečo nepodarí. Nevzdávajme sa. Sme národ. Sme Slováci. Buďme svedomití. Voľme s rozumom rozumných nie len červených či modrých. Buďme politický ateisti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?